Bábika

Porcelánová bábika. Ktorá sa bojí. 

Ó, chúďa bábika. 

Nevie či žije, a či už je rozbitá. A nikto sa nepýta.
Každý vidí krásne šaty a farbu na lícach. 

Len nechce byť na príťaž. Aj smeje sa a plní svoje poslanie. V tichu sa snaží len o radosť, ktorá zostane. 

A mnohí sa tešia, keď držia ju v náručí.
Vyzerá, že nechce veľa. Že stačí sa dívať. A mať, to čo prinesie.
No šaty skryjú veľa, a pravda príde, až keď ich vyzlečieš. 

Keď poodkladáš látky, ostanú pukliny,
ktoré už neskryješ. 

A porcelán je krehký a tá bábika, len kým je v šatách chceš sa jej dotýkať. 

Bábika. 

Ktorej porcelán na povrchu nepuká. Lebo bolesť je zložitá.
Pochopíš ju, len keď je odkrytá. 

No bude neskoro, keď bude rozbitá. 

Mony