Svet

Stojím na daždi.
Premočené topánky,
kvapky stekajúce po tvári.
Okolo ponáhľa sa každý.

Sú kvapky obrazom rosy, 
Ktorá poteší
alebo slzami bolesti?
Och, ako hlboko sme klesli.

Kráčam, chodím.
Zisťujem, že tu nie som doma.
Že tento svet je mi cudzí.
A nepatrím tu.

Pýtam sa znova:
Kde človek stratil úctu k Bohu?
Kde ju vymenil za kus ega?
Prečo chce len slávu strohú?
Prečo každý rieši seba?
Kde sa stratila vášeň,
Nekompromis, odhodlanie?
Za čím tvoje srdce prahne ?

Kde sme nechali poklad?
Zostali už len zvyšky.
Túžime mať nadhľad.
Toto chceme.
Ale každý bude čítať z vlastnej knižky.
Čo povieme ?

Neviem sa stotožniť s týmto svetom.
Tak zúfalo potrebuje lásku.
Tak zúfalo volá o pomoc
a ani sám nevie o tom.
Je mi ho ľúto. 

Lenka