Básne

Aké vzácne je cítiť blízkosť.
Aké krásne.
Aké potrebné.
Už nechcem v diaľke stáť,
Chcem žiť plnú plnosť.

Zdvíha sa vietor
A prach sa špirálou točí.
Aj skalky povolia
A vletia do očí.
Začína sa vojna.

Boh majestátny.
Stvoriteľ, Vládca,
Ku mne prichádza.

Keď ťarcha povinností
Stláča moje srdce,
Keď dôstojnosť cností
Stráca všetky hranice..
Keď sa človek cíti na všetko sám
A strach je zrazu môj pán..

Schúlené v klbku.
Snažíme sa prečkať búrku.
Zvykli sme si, že netreba nič hovoriť.
Že v samote a v smútku,
tá bolesť, najlepšie sa zahojí.
Že si samy môžme za to,
že nás to tak bolí.

"Dúfajme, že sa stretneme".
S milujúcim úsmevom
želajúc si túto nádej,
šepká starká Marka.

Znesiem veľa.
Zahĺbená do snov, obrnená.
Chvíľu verím, snívam,
odvahu naberám
a nátlaku odolám.

Stojím na daždi.
Premočené topánky,
kvapky stekajúce po tvári.
Okolo ponáhľa sa každý.

Vyzutá, do blata skáčem.
Záplata na tričku tiež už je vydratá. A občas plačem.

Porcelánová bábika. Ktorá sa bojí.

Ostré slová, nedajú zabudnúť.

Kolíska na vlnách.
Hmla pomaly stúpa spoza jazera.
Rozoznávam tiene kmitavé z pera,
čo stratila labuť. Bola tam nevera.